Boli sme s mamou dofotiť zábery pre jej výskum klášotra v Kremici, zvláštneho miesta. Pri prechádzaní sa v jeho vnútri máte zmiešaný pocit fascinácie minulými storočiami a ľútosti, že nie ste miliardár a nemôžete to kúpiť a zrenovovať. Na druhej strane si predstavujete ako si tam mnísi nažívali a nad čím rozmýšľali, atď. Výborné sú momenty, keď rozvírite chôdzou prach a ten vytvára z presvitajúceho svetla lúče a pomaly padá naspať na zem. Parádne miesto. Raz to mal byť hotel, začalo sa s rekonštrukciou, preto ten sklobetón za oknom. Uvidíme, čo z toho bude teraz…Pán farár povedal, že ak Boh dá, tak sa s tým dačo začne aj robiť. Som si pomyslela, že to asi nestačí. Chceli by tam mať útulok pre týrané ženy. Držme palce… 
