Tak toto bola moja svadba roka. Lebo som za ňou išla skoro 1000 km, produkčne bola dosť nadupaná a tesne po nej som zistila tú najkrajšiu novinu, ktorá síce nesúvisela so svadbou ale aspoň mi došlo, prečo sa mi viackrát zle počas obradu urobilo zle a nechcelo sa mi veriť, že po tých rokoch fotenia svadieb by so mnou trochu stresu takto zamávalo… Detaily však až neskôr :). Spojenie nádherného miesta, páru, ktorý je spolu veľmi dlho a spoznali sa na dosť pre dnešnú dobu nezvyčajnom mieste-knižnici a výnimočného množstvo mladých ľudí, znamenalo super párty a aj keď ma Sven-Eric volal po skončení fotenia sa trošku zabaviť, bola som taká vyšťavená, že som bola rada, že som sa doplazila na izbu a padla do postele… Priali si tradičnejšie fotky, nie veľmi experimentálne, ale myslím, že som zvolila kompromis a podľa reakcie Júlie aj vyhovela.
vdaka 
uzasne fotky, ako vzdy